Snívate o pizze, ktorá má chrumkavú kôrku, vláčny stred a vôňu ako na dovolenke v Taliansku? Taliani už stovky rokov poznajú tajomstvo tejto pochúťky: extrémne rozpálený kameň a žiar, ktorý bežná domáca rúra jednoducho nevytvorí. Ukážeme vám, prečo pizza z grilu hravo strčí tú z rúry do vrecka, poradíme vám recept na cesto na pizzu aj skvelé domáce pesto.
Pravá neapolská pizza nie je len cesto, paradajky a syr. Je to rituál. A viete, od čoho najviac závisí, aby sa výsledok podaril? Od teploty. Klasická pec na pizzu vykurovaná drevom dosahuje teplotu pokojne aj cez 400 °C. Pizza sa v nej preto upečie už za niekoľko desiatok sekúnd až minút.
A teraz sa pozrite do svojej kuchyne. Aká je maximálna teplota, ktorú zvládne vaša rúra? 250 °C, alebo možno 275 °C? Aj to je stále príliš málo. Presne preto pizza z rúry nikdy nebude chutiť ako tá zo slnečného Neapola. Našťastie existuje spôsob, ako sa talianskej dokonalosti priblížiť – a cesta vedie cez vašu záhradu.
Možno teraz uvažujete: „Keď chcem pravú taliansku pizzu, nemal by som si zaobstarať špecializovanú pec?“ Výhodou pecí na pizzu je vysoká teplota nad 450 °C, majú však obmedzené využitie a kvalitné modely stoja stovky eur. Najautentickejším variantom je klasická pec na drevo, existujú však aj moderné plynové či elektrické verzie vhodné do bytov a na balkóny, kde nie je možné použiť gril.
Ak je pre vás samostatná pec príliš nákladná alebo hľadáte univerzálnejšie využitie, potom je pre vás pizza na grile ideálnou voľbou. Zaistí autentickú chuť a oproti pečeniu v rúre ponúka hneď tri zásadné výhody:

Ako pripraviť pizzu na grile krok za krokom? Šéfkuchár Petr Matějů vám vo video návode ukáže postup krok za krokom, podľa ktorého zvládne vytvoriť perfektnú pizzu aj úplný začiatočník.

Petr Matějů, šéfkuchár Asian Temple
Náš tip:

Nemusíte kupovať zvlášť pec, udiareň a ražeň. BBQ gril Avenberg GENIUS na drevené uhlie je multifunkčný – zvládne všetko od steakov cez ryby a zeleninu až po ázijskú kuchyňu. Môžete v ňom grilovať, opekať na ražni, piecť, údiť aj variť. A samozrejme v ňom pripravíte aj dokonalú pizzu. Robustná liatinová mriežka má totiž vymeniteľný stred, do ktorého presne pasuje kameň na pizzu, ale aj grilovacia platňa či liatinový rošt.
|
💡 Profi tip pre majiteľov grilu na drevené uhlie Chcete posunúť svoje kulinárske umenie ešte o level vyššie? Vďaka niekoľkým trieskam z bukového alebo olivového dreva získa vaša pizza neodolateľnú, jemne dymovú vôňu. |
Už vieme, prečo sa oplatí zaobstarať si gril na prípravu dokonalej pizze. Ak však už gril máte, stačí dokúpiť kameň na pizzu, ktorý je srdcom celého kulinárskeho kúzlenia.
Je to hrubá doska z pórovitého žiaruvzdorného materiálu. Funguje ako tepelná batéria a zároveň ako špongia: zo spodnej strany cesta odsáva prebytočnú vlhkosť. Výsledkom je legendárna chrumkavá kôrka, ktorú na klasickom plechu nikdy nedosiahnete.
Dobrá správa: kvalitný kameň funguje rovnako skvele na akomkoľvek grile – plynovom, elektrickom aj na uhlie. Využijete ho však aj v domácej rúre. Na čo si dať pozor? Tenké a lacné kamene pri prudkom zahriatí praskajú, zatiaľ čo tie kvalitné vám vydržia roky bez poškodenia.


Tento kameň na pizzu je dostatočne robustný na to, aby zvládol skutočné talianske teploty. Použitie je jednoduché – stačí ho položiť na rošt a nechať poriadne rozpáliť. Priemer 30,5 cm je ideálny na klasickú pizzu, ale upečiete na ňom aj koláče, placky alebo lievance. Navyše zdarma dostanete krájacie koliesko na jednoduché porciovanie pizze.
Tajomstvo talianskeho cesta? Len pár ingrediencií, dostatok času a štipka trpezlivosti.

Paradajkový základ je klasika, ktorá nikdy nesklame. Zmiešajte nasledujúce suroviny a vzniknutou zmesou potrite placky z cesta.
Čo budete potrebovať:
Keď už máte cesto hotové a rozpálený kameň, pozdvihnite svoju pizzu do „vyššej ligy“ domácim pestom. Táto ligúrska klasika, pesto alla Genovese, je hotová za 5 minút a v chladničke vydrží týždeň. Použijete ju ako základ na pizzu bianco namiesto paradajkovej omáčky alebo ňou obohatíte hotovú Margheritu. A pokojne ju môžete využiť aj ako dip ku grissini, kým sa pizza dopečie.

Varovanie: Keď ju raz vyskúšate, na donášku si už ani nespomeniete. Tu je postup, ktorý funguje:
|
⚠️ Časté chyby, ktoré kazia výsledok • Studený kameň → mäkká, vlhká pizza bez kôrky • Príliš mokré suroviny, napr. paradajky bez odkvapkania → rozmočené cesto • Hrubé cesto → pizza bude vo vnútri surová a navrchu spálená • Časté otváranie veka → zbytočne strácate drahocenný žiar |
Ako dlho a na koľko stupňov sa pečie pizza?
Čím viac stupňov, tým lepšie. V grile pri 300–350 °C 3 až 5 minút. V rúre s kameňom na pizzu 7 až 10 minút na najvyššej možnej teplote, zvyčajne 250–275 °C. V klasickej peci na drevo (450 °C+) približne 60–90 sekúnd. Dôležité: vždy rozohrievajte minimálne 30 minút, aby sa kameň prehrial aj vo vnútri.
Môžem kameň na pizzu použiť aj v rúre?
Samozrejme! Kvalitný kameň na pizzu ako SALVATORE je univerzálny – funguje skvele v rúre, v plynovom grile, na uhlí aj v elektrickom grile. Vždy ho však vkladajte do studenej rúry alebo grilu, inak môže prasknúť.
Ako vyčistiť kameň na pizzu?
Nikdy ho neumývajte vodou so saponátom, inak nasiakne a chuť sa prenesie do ďalšieho jedla. Ďalšou častou chybou je liať studenú vodu na rozpálený kameň – teplotný šok môže spôsobiť prasknutie. Po úplnom vychladnutí zoškrabte zaschnuté zvyšky špachtľou a utrite suchou handrou. Tmavých škvŕn sa nebojte, ide o prirodzenú patinu.
Kde vznikla pizza?
Aj keď placky s rôznymi ingredienciami siahajú hlboko do histórie, tá „pravá pizza“, ako ju poznáme dnes, vznikla v Neapole okolo 18. storočia – v 17. storočí sa totiž do Talianska dostali paradajky, ktoré sa stali základom súčasnej pizze. Pizza Margherita, teda paradajka, mozzarella a bazalka, sa údajne zrodila v roku 1889 na počesť talianskej kráľovnej Margherity Savojskej – a jej farby zodpovedajú talianskej vlajke: červená, biela, zelená.

Šéfkuchár
Vyštudoval na pražskom strednom odbornom učilišti U Krbu a hneď po ukončení štúdia nastúpil do hotela Hilton, kde pracoval pod vedením Romana Paulusa. Ďalšou významnou skúsenosťou pre neho bola práca v hoteli Kempinski pod vedením Marka Fichtnera. Svoje kulinárske obzory si rozšíril aj o latinskoamerickú kuchyňu v reštaurácii La Casa Argentina. V súčasnosti pracuje ako šéfkuchár v reštaurácii Asian Temple.